Pre Barborku

Autor: Peter Hanudely | 31.7.2015 o 12:00 | Karma článku: 4,38 | Prečítané:  992x

Barborka prežíva intenzívnu a nie ľahkú časť života. Buďme pri nej. Všetci sme jedno. Prečítajte si jej text.

Ahoj Barborka,

Chcem Ťa pozdraviť aj na tomto mieste, keď sme sa aj tu stretli. Chcem Ťa podporiť na tvojej životnej ceste lebo tvoja súčasná situácia je teraz tvoja životná cesta a ja cítim, že život je jeden a tvoj život sa na fungovanie v tvojom súčasnom tele síce momentálne viaže, ale je od neho nezávislý. Táto situácia možno berie možnosti vyžitia sa v hmotnosti v zmysle zážitkov ako cestovanie, radostný a príjemný pohyb tela, fyzické tvorenie diel atp. ale zas dáva iné silné možnosti. Nedá sa možno urobiť nič lepšie než sa ich chopiť a využívať ich do dna, v ich plnosti, hĺbke, šírke a určite aj možnom rozlete.

Budem písať o živote duše ako o duchovnej ceste ľudskej bytosti – ktorá by mala byť cestou vzostupu pre dušu. Nebudem teraz obšírne vysvetľovať pre iných – vec je adresovaná Barborke a tá vie o čom sa píše. Na tejto ceste je potrebný silný záujem o vzostup. Stále niekam smerujeme, ale nejde to naozaj – podstatne a jasne stúpať bez istého stupňa zaujatia, motivácie, naliehavosti. A nie len tak „istého“, nejakého, ale  pre tých, ktorí pochopili a uvideli, že sú na takejto Ceste je práve toto pred všetkým iným, všetkému nadradené, všetkému predchádzajúce, všetko ostatné v živote zastrešujúce, dávajúce zmysel, smer, silu... nie v zmysle, že bežné, každodenné konanie, deje, udalosti, stretnutia, interakcie, rozhodnutia, stavy nás nezaujímajú – práve naopak dáva to tomu všetkému tú „soľ“ alebo ako sa prirovnáva v známej Knihe ten „kvas“, ktorý keď zamiešate do cesta ono celé postupne vykvasí.

Táto NALIEHAVOSŤ, ale často v každodennosti chýba. Aj ľudia duchovne sa usilujúci ju stále strácajú. Ak si to uvedomia je dobré sa trochu zastaviť a nájsť to, posilniť – zamiešať zas trochu kvasu. Jedným zo silných spôsobov (pre ľudí, ktorí to dokážu silno prežívať) je vedomie smrteľnosti tela, dočasnosť telesného života, neustále pripomínanie a zvedomovanie si tohto základného faktu, že sa tu nemôžeme skutočne „zabývať“, pretože ak to robíme postavíme základy na nestálom – pri rozklade a rozpade čoho potom zbytočne klesáme. A nie len dočasnosť, ale možnosť odchodu kedykoľvek – nikto v skutočnosti nevieme či neopustíme telo v tejto chvíli, za pár sekúnd, hodín, dní... Ale vieme to a... nevieme. Nemá to väčšinou tú silu a naliehavosť, potrebnú pre čo najoptimálnejší životný kvas. Ale ak k vám v nejakej forme už prichádza reálna fyzická smrť, niekedy už stojí vedľa vás a šepká vám poznanie, odkaz, ktorý vám prináša – je to určite iné. Ja som to takto priamo na sebe nezažíval a  nezažívam, a tak si môžem len s bázňou uvedomovať, že to musí byť iné.

Bez spochybňovania ide o ťažké, bolestivé až mučivé stavy a prežitia. Je úplne pochopiteľné a správne, že si človek praje uzdravenie tela (svojho najbližšieho nástroja vo fyzickom prejave). Je úplne normálne a správne, že si ostatní ľudia prajú uzdravenie svojho blížneho a urobia všetko o čom vedia, že by pomohlo aj v tomto smere priniesť pomoc či posilu, od dobrého zmýšľania o ňom až po starostlivosť, opatrovanie, hľadanie ciest a možností atp. (zo srdca pozdravujem aj Teba Miro a všetkých dobrých okolo, ktorých aj nepoznám).

A viem, že Barborka sa chce vyliečiť a do poslednej chvíle tomu dáva a bude dávať nádej a nevzdáva sa. Vždy skúšala a skúša všetko o čom má vedomosť alebo vieru, že to môže pomôcť, nie je ľahostajná, nie je lenivá, nie je hlúpa, je naopak otvorená, inteligentná, vytrvalá. Nevenujem sa možným príčinám choroby ani jej priebehu, pretože do toho vidím ešte príliš málo (aspoň podľa mojich kritérií). Zo srdca želám uzdravenie a som človek, ktorý verí, že sa môže stať zázrak – aj na poslednú chvíľu, aj napriek akémukoľvek vývoju a na povrchu zjavnému smerovaniu.

A viem, že Barborka na sebe pracuje aj vnútorne v tom zmysle ako som o tom písal, a že túto situáciu a príležitosť nepremeškáva. Jedná sa o človeka, ktorý tento duchovný základ žitia vždy mal a má ako prvú vec. A prekvasí ním určite aj tieto chvíle fyzického žitia aj keby mali byť kratšie ako by si predstavoval a prial. A práve aj v tomto úsilí a prežívaní, rozjímaní a meditácii o prežitom, prežívanom, v prebudovávaní vnútorných súvislostí, vzťahov, všetkého prežitého a precíteného, v hľadaní a nachádzaní nových silných, podnetných a duchovne povzbudzujúcich, povznášajúcich, otvárajúcich až oslobodzujúcich prežití, práve v tomto období naliehavosti – v tomto ju chcem tiež z celej bytosti podporiť.

Zázraky sa stále dejú. Ak sa niekomu aj nestane zázrak vyliečenia fyzického tela v posledných momentoch, možno sa deje iný zázrak a tento je cítim aj omnoho podstatnejší. Zázrak nájdenia pravých a mocných inšpirácií vnútorného vzostupu v najnaliehavejšom období. Toto prežitie sa nestratí, ale toto je práve ten „majetok“, ktorý prechádza ja do toho jemnohmotného žitia. Po prechode z nás už toto napätie naliehavosti postupne opadne. Ako každý významný medzník, ktorý nás v živote čaká a jeho blízkosť v nás vyvoláva napätie, možno aj strach či obavy alebo aj keď len bázeň a rešpekt. Odľahne nám, keď už je za nami a vieme, že to bol proste prechod. Tam prežívanie pokračuje ďalej, ale jeho kvalita, intenzita a smer sú už dosť ovplyvnené tým, ako bol nastavený a nabitý dynamikou prežívaním v hrubšej matérii.

Barborka buď aká si a pracuj vnútorne stále ďalej. Má to zmysel. Stále, stále, v každej chvíli!

Si... vždy si bola... vždy budeš... a vždy budeme spolu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

KOMENTÁRE

Fico ako Trump. Nekorektný a ukričaný

Šéf Smeru oznámil, že politická korektnosť na Slovensku končí.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?